Prijatie seba a materskej úlohy
Kapitola sa zameriava na prijatie vlastnej materskej úlohy, zvládanie emócií ako smútku či hnevu a budovanie sebavedomia cez prítomnosť a lásku k dieťaťu.
Časté otázky k téme predpôrodné cvičenie
Cítim sa ako zlyhávacia matka, keď sa mi nedarí byť vždy pokojná a láskavá. Je to normálne?
Je to úplne normálne a ľudské. Niekedy sme v napätí a nedokážeme reagovať tak, ako by sme chceli. Dôležité je tieto emócie pustiť a pripomenúť si, že nikto nie je dokonalý.
Ako mám zvládnuť smútok alebo hnev, ktoré vo mne vstúpia počas dojčenia?
Držte tieto emócie v sebe len na chvíľu, potom ich vypustite. Pripomeňte si, že ide o bežné ľudské pocity a že ste pre svoje dieťa stále tou najlepšou matkou.
Môj dieťa potrebuje, aby som bola dokonalá a vždy šťastná, alebo stačí, keď som len tu?
Dieťa nepotrebuje dokonalosť. Potrebuje vás ako šťastnú a milujúcu matku, ktorá je plne prítomná. Vaša láska a prítomnosť sú preňto najdôležitejšie.
Ako si môžem pripomenúť, že som pre moje dieťa tá najlepšia matka?
Dovoľte si osloviť seba ako tú najlepšiu a najmilujúcejšiu matku. Zopakujte si vo vnútri, že práve vy ste tá, ktorá udržiava zdravie a šťastie vášho dieťaťa.
Čo mám robiť, keď sa cítim napätá a nedokážem byť prítomná?
Pustite sa do prítomného okamihu. Vnímajte dotyk s dieťaťom a energiu, ktorá prúdi medzi vami. To pomôže zmierniť napätie a pripomenúť vám hodnotu tohto momentu.
Ako to vysvetľuje Vanda Gallo
Materská úloha je jedným z najväčších darov, ktoré môžeme v živote dostať, no zároveň prináša s sebou aj výzvy, ktoré si vyžadujú hlboké vnútorné prijatie. V tejto kapitole sa venujeme téme, ako si udržiavať rovnováhu medzi vlastnými emóciami a potrebami dieťaťa, a ako si pripomenúť, že sme pre naše bábätko tou najlepšou matkou, akú môže mať.
Prvým krokom k harmonickému dojčeniu a uspávaniu je uvedomenie si, že sme tým najväčším šťastím, ktoré prišlo do nášho života. Nie je však potrebné hľadať dokonalosť v každom pohybe či slove. Naopak, dôležité je pustiť sa do hlbšieho vnímania – cítiť dotyk s dieťaťom, energiu, ktorá prúdi medzi nami, a teplo, ktoré sa rodí pri našich spoločných chvíľach. Tieto momenty nás vyzývajú, aby sme boli naplno v prítomnom okamihu, bez ohľadu na to, čo sa deje okolo nás.
Je prirodzené, že v nás občas vstúpia smútok, hnev alebo napätie. Tieto emócie nie sú znakom zlyhania, ale súčasťou ľudského života. Niekedy sme v napätí a nedokážeme reagovať tak, ako by sme si priali. A to je v poriadku. Ako vedomé bytosti vieme, že nič a nikto nie je dokonalý. Preto je dôležité tieto emócie len na chvíľu v sebe držať, potom ich vypustiť a pripomenúť si, že je to normálne a ľudské.
Keď v nás vstúpi smútok alebo hnev, často si spájame tieto pocity s pocitom zlyhania ako matky. Je však dôležité si uvedomiť, že aj v takýchto chvíľach ste pre svoje dieťa tou najlepšou matkou. Práve vy ste tá, ktorá prináša lásku, teplo a bezpečie. Vaše dieťa to cíti a vie, že je v bezpečí. Preto si dovoľte byť plne prítomná s dieťaťom v každom okamihu, či už ho držíte v náručí, dojčíte alebo ho uspávate.
Vaše dieťa nepotrebuje, aby ste boli dokonalá. Stačí, keď ste tu, keď ste šťastná a milujúca. Vaša prítomnosť a láska sú preňto najcennejšie. V takýchto chvíľach bude aj ono veľmi šťastné. Preto si dovoľte usmievať sa na seba, osloviť seba ako tú najlepšiu a najmilujúcejšiu matku. Pripomeňte si, že vám záleží na zdraví a šťastí vášho dieťaťa, a že práve vy ste tá, ktorá to udržiava.
Na záver si zopakujte vo vnútri: „Som tá najlepšia a najmilujúcejšia matka pre moje dieťa.“ Opakujte si túto vetu niekoľkokrát, kým sa neusadí vo vašom vnútri. Týmto spôsobom si upevníte sebavedomie a pripomeniete si, že vaša láska a prítomnosť sú tým najdôležitejším, čo môžete dieťaťu dať.