Kedy a ako dávať hranice

V tejto kapitole sa venujeme téme, ktorá je pre mnohé mamičky veľmi citlivá a často sprevádzaná pocitom viny: ako nastaviť hranice pri kojení, najmä keď sa dieťa začne správať agresívne, napríklad hrýzť do bradaviek. Hlavnou myšlienkou je, že zdravý vzťah medzi matkou a dieťaťom si vyžaduje obojstranný rešpekt. To znamená, že hoci vyhovujeme požiadavkám nášho dieťatka a rozumieme jeho potrebám, je rovnako dôležité hľadať a chrániť aj seba. Kojenie musí byť komfortné a bezpečné pre obe strany. Ak sa matka cíti zle, bolí ju alebo je unavená, má plné právo nastaviť hranicu. Nie je to o egoizme, ale o udržateľnosti a zdravom vzťahu.

Často sa mamičky pýtajú, kedy je ten správny čas začať dávať hranice. Odpoveď nie je jednoznačná, pretože každé dieťa je iné, ale všeobecne platí, že hranice môžeme dávať už od narodenia. Samozrejme, novorodencovi nedávame hranice v zmysle, že by sme mu odmietali prsník, ale učíme ho, ako sa má správať. Konkrétne problém s hrýzením sa však zvyčajne objavuje okolo desiatich mesiacov, keď sa dieťa stáva batoliatom. V tomto veku deti často začínajú skúmať okolie a testovať reakcie svojich rodičov. Ak im idú zuby, majú potrebu niečo hrýzť a často si to vyskúšajú na bradavkách matky.

Je dôležité pochopiť, že hrýzenie nie je zlozrčné ani úmyselné ubližovanie. Dieťa si len hľadá úľavu od bolesti v dásniach alebo skúma, čo sa stane, keď urobí niečo, čo matku bolí. Reakcia matky by však nemala byť panika ani trest. Správny postup je jednoduchý a pokojný: keď dieťa začne hrýzť, odpojte ho. Počkajte chvíľu, kým sa upokojí, a potom ho znova pripojte. Ak začne hrýzť znova, opäť ho odpojte. Tento postup opakovajte. Dieťa veľmi rýchlo pochopí, že hrýzenie vedie k odpojeniu a že kojenie je spojené s pocitom bezpečia a spokojnosti, nie s bolesťou matky.

Mnohé mamičky majú strach, že ak budú dieťa odpojať, prestane chcieť kojenie alebo sa bude cítiť zradene. Tento strach je pochopiteľný, ale odborníci, vrátane laktačných poradkýň ako je napríklad lektorka Paťka Brnova, to vyvracajú. Naopak, ak by matka trpela, držala dieťa a trpela bolesťou, dieťa by si mohlo spájať kojenie s negatívnymi emóciami alebo s pocitom, že je nebezpečné. Odpojenie je jasný a konzistentný signál, ktorý dieťa rozumie. Nie je to násilie, ale hranica. Dieťa sa nezakrúti, ale naučí sa, že kojenie je bezpečné miesto, kde sa nemusí báť.

Je tiež dôležité zdôrazniť, že matka nemusí trpieť. Nemusí sa báť, že by dieťa prestalo chcieť kojenie, ak ju odpojí. Skutočnosť je taká, že ak matka trpí a dieťa cíti jej napätie alebo bolesť, môže to mať negatívny vplyv na ich vzťah. Naopak, keď matka pokojne a dôsledne dodržiava hranice, dieťa sa cíti bezpečne a uvoľnene. Toto je potvrdené skúsenosťami s rôznymi laktačnými poradkyňami, ktoré potvrdzujú, že odpojenie pri hrýzení je správny a bezpečný postup.

Zhrnutie: Hranice pri kojení nie sú o odmietnutí dieťaťa, ale o ochrane matky a vytvorení zdravého vzťahu. Ak dieťa hrýže, odpojte ho, počkajte a znova pripojte. Opakujte, kým dieťa pochopí. Nemusíte sa báť, že by ste tým dieťaťu ublížili alebo ho odrazili od kojenia. Naopak, tým, že chránite seba, chránite aj kvalitu kojenia a vzťah s dieťaťom. Je to obojstranný rešpekt, ktorý je kľúčom k spokojnosti oboch strán.