Mýtus o vyplakávaní

Spánok bábätiek je téma, ktorá vyvoláva u mnohých rodičov veľké obavy a neistotu. V tejto kapitole sa venujeme jednému z najväčších mýtov, s ktorým sa stretávame – mýtu o vyplakávaní. Mnoho rodičov počúva informácie, že jediným spôsobom, ako naučiť dieťa spať celú noc, je použiť metódu vyplakávania alebo takzvaný spánkový tréning, ktorý zahŕňa kontrolovaný plač. Je však dôležité vedieť, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde.

Pravdou je, že bábätká postupne dozrievajú. Ich nervový systém a schopnosť regulovať spánok sa vyvíjajú prirodzeným spôsobom. To znamená, že dieťa začne spať dlhšie a bez prerušenia v noci nie preto, že ho trénovali, ale preto, že jeho telo a mozog dosiahli určitú úroveň zrelosti. Tento proces dozrievania prebieha u každého dieťaťa individuálne, ale je to biologická konštancia. Preto bábätko nepotrebuje žiadny špeciálny spánkový tréning na to, aby sa dostalo k celonočnému spánku.

Veľmi dôležitá je skutočnosť, že existuje mnoho iných spôsobov, ako vyriešiť problémy spojené so zbudením bábätka alebo s jeho zaspávaním. Tieto alternatívy nemusia obsahovať situácie, kedy dieťa necháme samo v izbe a necháme ho vyplakať, alebo kedy ho necháme plakať v určitých časových intervaloch. Naopak, môžu byť spojené s tým, že pri dieťati sme, uspávame ho a reagujeme na jeho potreby. Táto prítomnosť a reakcia na signály dieťaťa nie je škodlivá, ale naopak podporuje jeho pocit bezpečia a dôvery.

Čo sa týka vedeckého základu týchto metód, situácia nie je taká jednoznačná, ako si mnohí myslia. Samozrejme, existuje niekoľko výskumov, ale ich počet je značne nízky. Pre úplné pochopenie vplyvu rôznych metód uspávania by sme potrebovali o mnoho viac pohľadov z rôznych uhlov, na rôznych skupinách detí a v rôznych vekových kategóriách. Chýba nám teda dostatočný objem dát, ktorý by jednoznačne potvrdil, že vyplakávanie je lepšie alebo horšie ako iné metódy.

Jedna zaujímavá skutočnosť, ktorú sme zistili, sa týka časového horizontu, kedy deti dosiahnu celonočný spánok. Zistilo sa, že deti, ktoré boli učene spať kontrolovaným plačom a vyplakaním, a deti, ktoré boli uspávané inými, jemnejšími spôsobmi, sa dostali k tomuto cieľu v rovnakom čase. Tento bod sa zvyčajne objavuje plus mínus okolo dvoch rokov veku. To znamená, že spôsob, akým dieťa uspávame v prvom roku života, nemusí mať taký zásadný vplyv na to, kedy začne spať celú noc, ako sa často tvrdí.

Tieto informácie sú dôležité pre rodičov, ktorí sa cítia pod tlakom, aby dieťa „naučili“ spať. Je dôležité si uvedomiť, že prirodzený vývoj dieťaťa je kľúčový. Podpora prirodzeného biorhythmusu v tele bábätka v prvých mesiacoch života je prioritou. Rodičia by mali byť trpezliví a dôverovať procesu dozrievania dieťaťa. Nie je potrebné sa obávať, že ak dieťa uspávame s prítomnosťou a reakciou na jeho potreby, škodíme mu alebo mu bránime v tom, aby sa naučilo spať samo. Naopak, táto blízkosť a podpora sú pre dieťa prospešné a pomáhajú mu budovať zdravý vzťah so spánkom.

Zhrnutie je teda také, že vyplakávanie nie je jediným ani nevyhnutným spôsobom, ako dosiahnuť celonočný spánok. Bábätká sa učia spať prirodzene, a to bez potreby tréningu. Rodičia majú na výber z mnohých metód, ktoré rešpektujú potreby dieťaťa a podporujú jeho emocionálne a fyzické blaho. Je dôležité hľadať riešenia, ktoré sú v súlade s hodnotami a potrebami konkrétnej rodiny, a nie sa riadiť mýtmi, ktoré nemajú pevný vedecký základ.