Prispôsobenie aktivít a rotácia hračiek

Pri hre s dieťaťom vo veku od 12 do 36 mesiacov je kľúčové, aby ste si uvedomili, že každé dieťa má svoju vlastnú dynamiku vývoja a individuálne záujmy. V tejto kapitole sa venujeme tomu, ako správne prispôsobiť herné aktivity tak, aby boli pre vaše dieťa nielen zábavné, ale aj vývojovo prínosné. Základným princípom je sledovať aktuálnu motorickú úroveň dieťaťa a jeho momentálne preferencie. Ak vidíte, že dieťa má obrovský záujem o konkrétny predmet, napríklad o autíčka, je to skvelá príležitosť tento záujem využiť na rozvoj ďalších zručností.

Namiesto toho, aby ste sa snažili dieťaťu vnútiť aktivity, ktoré ho nezaujímajú, skúste sa prispôsobiť jeho svetovému pohľadu. Ak dieťa miluje autá, môžete vytvoriť hru, kde je autíčko centrálnym prvkom. Napríklad môžete pripraviť jednoduchú aktivitu na triedenie podľa farieb. Na spodok plochy položíte obrázky autíček v rôznych farbách – červené, žlté, zelené – a potom ponúknete dieťaťu farebné kuličky alebo malé autíčka, ktoré má za úlohu priložiť k správnemu obrázku. Táto metóda nazývaná „prižazovanie“ (pravdepodobne chýbajúci kontext pre „priraďovanie“ alebo „spájanie“) je výborná na rozvoj jemnej motoriky a kognitívnych schopností, pretože dieťa pracuje s predmetom, ktorý ho baví.

Je dôležité si uvedomiť, že cieľom nie je len zabaviť dieťa, ale aj mu pomôcť rozširovať obzory. Ak dieťa trvalo vyžaduje len autá, môžete mu ponúknuť 2 až 3 rôzne aktivity s autíčkami, ale je vhodné zaradiť aj aspoň jednu aktivitu, ktorá tieto autá neobsahuje. Tým sa dieťa učí flexibilitu a otvorenosť voči novým podnetom. Nemusíte sa však báť, že by ste dieťa „preťažovali“. Naopak, dôležité je, aby ste pri hre boli prítomní a pozorovali, ako dieťa reaguje. Ak vidíte, že dieťa je spokojné a sústredené, stačí byť pri ňom a sledovať jeho hru.

Často sa mamičky pýtajú, či je správne, keď dieťa hralo dlhú dobu s tou istou hračkou. Odpoveď je áno, ak to dieťa vyžaduje. Spokojná potreba dieťaťa je signál, že sa cíti bezpečne a uspokojene. V takom prípade môžete hru jemne modifikovať, aby ste podnietili ďalší vývoj. Napríklad ak dieťa len tlačí autíčko po podlahe, môžete mu ukázať, ako ho „zaparkovať“ do garáže (krabice) alebo ako ho „umyť“ (ponoriť do vody). Tieto drobné úpravy pomáhajú dieťaťu prechádzať od jednoduchých pohybov k komplexnejším hrám.

Záverom je, že najdôležitejšie je byť prítomným a empatickým spoločníkom v hre. Sledujte dieťa, počúvajte jeho potreby a prispôsobujte aktivity jeho aktuálnemu stavu. Nemusíte byť dokonalí ani mať vždy pripravené komplexné hry. Stačí byť pozorný a kreatívny. Hra je pre dieťa najprírodnejší spôsob učenia sa a ak ju prispôsobíte jeho záujmom, bude pre neho nielen zábavou, ale aj cenným vývojovým nástrojom.