Kapitola vysvetľuje, že frekvencia stolice u dojčených detí sa môže výrazne líšiť od niekoľkých za deň až po raz za týždeň bez toho, aby išlo o zdravotný problém.
Áno, u dojčených detí je to v poriadku. Môže sa stať, že bábätko nemá stolicu až 14 dní a pritom nemá žiadne ťažkosti ani bolesti.
Materské mliečko je veľmi dobre stráviteľné. Telo dieťaťa ho takmer úplne využije, takže zostáva minimum zvyškov, ktoré by tvorili stolicu.
Nie, zápcha je u dojčených detí skôr výnimka. Zápche sa skôr trápime u detí na umelom mliečku, kde je trávenie iné a zvyškov je viac.
Áno, je to úplne normálne. Niektoré deti majú stolicu niekoľko krát za deň, iné len raz za týždeň, a oboje môže byť v norme.
Pri posudzovaní zdravotného stavu dojčených detí často dochádza k nedorozumeniam ohľadom frekvencie stolice. Mnohé mamičky sa obávajú, že ak ich dieťa nemá stolicu niekoľko dní, ide o zápchu, alebo naopak, že ak má stolicu veľmi často, ide o hnačku. Je však dôležité si uvedomiť, že medicínske kritéria pre definíciu hnačky aj zápchy sú špecifické a líšia sa od bežného chápania. Pre odborníka a zdravotníka platia iné parametre, než aké si myslí bežný človek. Okrem toho sa klasifikácia mení aj podľa veku dieťaťa, pričom pre dojčené detia platia špecifické pravidlá, ktoré sa líšia od detí na umelom mliečku.
V praxi sa stretávame s tým, že u dojčených detí je frekvencia stolice extrémne variabilná. Je úplne normálne, že dieťa, ktoré je čisto dojčené alebo je dokrmované len mliečkom, má stolicu niekoľko krát za deň. Na druhej strane je tiež v norme, ak má takéto dieťa stolicu len raz za týždeň. V skutočnosti som sa stretla s prípadmi, kde deti nemali stolicu až 14 dní, teda dva celé týždne. V takýchto prípadoch nemali deti žiadne ťažkosti, neboli neklidné a nezakrúcali. Pre mamičky to môže byť šokujúce, keď zistia, že takáto dlhá pauza nie je problémom, ale priamym dôsledkom kvality materského mlieka.
Kľúčovým faktorom je stráviteľnosť materského mlieka. Materské mlieko je pre dieťa ideálnou výživou, ktorá je takmer úplne vstrebávaná do tela. To znamená, že trávenie prebieha tak efektívne, že zostáva minimum nezvratných zvyškov. Tieto zvyšky sú potom zdrojom stolice. Keďže ich je veľmi málo, logicky vzniká aj menej stolice. U detí na umelom mliečku je situácia iná, pretože formulárne mliečka nie sú stráviteľné tak dokonale ako materské. Preto u detí na umelom mliečku je častejšie, že sa stretávame s problémami ako zápcha, pretože trávenie je iné a zostáva viac materiálu, ktorý telo musí vylúčiť.
Je teda dôležité rozlišovať medzi hnačkou a zápčou v kontexte dojčenia. Hnačka je u dojčených detí skôr akútny stav, zatiaľ čo zápcha je problém, s ktorým sa stretávame častejšie u detí na umelom mliečku. U dojčených detí, ktoré majú stolicu zriedka, nejde o zápchu v medicínskom zmysle, ale o prirodzený proces trávenia vysoko kvalitného mlieka. Mamičky by sa preto nemali zbytočne obávať, ak ich dieťa nemá stolicu niekoľko dní, pokiaľ je dieťa aktívne, dobre sa napája a nemá žiadne iné príznaky nepohody. Čísla a frekvencia sú dôležité, ale v prípade dojčenia platí, že rozsah normy je veľmi široký a zahŕňa aj extrémne zriedkavú stolicu.