Kapitola vysvetľuje, ako sa u detí môže vyvinúť mentálna hluchota v dôsledku strachu z komunikácie a ako ju rodičia môžu predchádzať podporou verbálnej interakcie.
Nie je to nutne problém s ušami, ale môže ísť o mentálnu hluchotu. Dieťa počuje, ale bojí sa vydať zvuk alebo reagovať, pretože sa mu nepodarí efektívne komunikovať. Je dôležité ho podporovať v tom, aby sa nebál hovoriť.
Áno, dieťa môže mať extrovertnú povahu, ale potláča ju, ak sa nevie presadiť verbálne. Ak sa bojí vyjadriť, môže sa stať introvertom, hoci v podstate potrebuje sociálny kontakt. Kľúčové je pomôcť mu nájsť si slová a prejaviť sa.
Áno, autoritatívni rodičia môžu nevedomí spôsobiť, že sa dieťa bojí komunikovať. Ak dieťa nemá priestor na vyjadrenie, môže to viesť k mentálnej hluchote. Je potrebné dať si pozor na to, ako reagujeme na pokusy dieťaťa o kontakt.
Tento pocit môže súvisieť s neschopnosťou dobre sa vyjadriť. Ak sa dieťa nevie presadiť, môže v sebe cítiť neistotu a vnútorný deficit. Podpora komunikácie pomáha tieto pocity zmierniť a dieťa sa cíti istejšie.
V tejto kapitole sa venujeme veľmi dôležitému téme, ktorá sa často prehliada, a to mentálnej hluchote a jej prevencii. Mnohí rodičia si myslia, že ak dieťa počuje, tak je všetko v poriadku. Skutočnosť je však zložitejšia. Mentálna hluchota nie je problém s ušami, ale s tým, ako dieťa reaguje na to, čo počuje. Ak sa dieťa bojí komunikovať, ostýcha sa niečo povedať alebo sa bojí biadriť, hrozí mu tento stav. Človek s mentálnou hluchotou počuje, ale nevie sa vyjadriť k tomu, čo počuje, a nereaguje, pretože má problém s komunikáciou.
Je dôležité rozlišovať medzi mentálnou hluchotou a slepotou. Slepota narušuje sociálne styky menej ako hluchota, pretože hluchota odrezáva človeka od sociálnych interakcií. Preto je pre deti veľmi dôležité rozvíjať komunikáciu. Rodičia by mali podporovať dieťa v komunikácii, aby sa vyvarovali vzniku mentálnej hluchoty. Z detí, ktoré sa boja komunikovať, sa môžu stať introverti. Môžu sa báť vyjadriť, hoci majú povahu extroverta. Takéto dieťa potláča v sebe svoju podstatu, pretože sa nevie presadiť. Nevie, čo chce povedať, alebo sa bojí, že ho nepočujú.
Tieto problémy môžu spôsobiť aj autoritatívni rodičia. Ak rodičia neumožňujú dieťaťu voľné vyjadrenie, alebo ak sú príliš prísni, dieťa sa môže naučiť, že jeho slová nemajú hodnotu. To vedie k tomu, že sa dieťa stiahne do seba a prestane sa snažiť komunikovať. Preto si musíme dávať pozor na to, ako komunikujeme s deťmi. Mali by sme sa radovať z každého zvuku, ktorý dieťa vydá, a podporovať ho v tom, aby sa nebalo hovoriť.
Keď máme problém s tým, že sa nevieme dobre vyjadriť, necítíme sa v živote isto. Necítíme sa uvoľnene a vnímame nejakú priváciu, pocit nedostatku. Ani nevieme, prečo, ale cítíme, že nám niečo chýba. Tento pocit nedostatku môže byť veľmi silný a môže ovplyvniť naše sebavedomie. Preto je dôležité, aby sme deťom pomáhali rozvíjať ich komunikačné zručnosti. Mali by sme im dávať priestor na vyjadrenie, počúvať ich a reagovať na ich potreby.
Využívanie kníh na rozvoj detí už od narodenia je skvelým spôsobom, ako podporiť komunikáciu. Knihy nám pomáhajú rozvíjať slovnú zásobu a schopnosť vyjadrovať sa. Keď čítame deťom, učíme ich, ako funguje jazyk a ako sa dá komunikovať. Tým im pomáhame prekonať strach z komunikácie a vyhnúť sa mentálnej hluchote. Je dôležité, aby sme boli trpezliví a podporní, a aby sme deťom dali priestor na vyjadrenie.
Zhrnutie: Mentálna hluchota je problém s komunikáciou, nie s počúvaním. Môže vzniknúť, ak sa dieťa bojí vyjadriť. Rodičia by mali podporovať komunikáciu a dávať deťom priestor na vyjadrenie. Využívanie kníh je skvelým spôsobom, ako rozvíjať komunikačné zručnosti detí.